Prejsť na obsah
Matematika


Vznik Katedry matematiky Strojníckej fakulty
Slovenskej technickej univerzity v Bratislave


Prvá polytechnika na Slovensku bola založená zákonom č. 170 Zb. z. a n. prijatým Národným zhromaždením Československej republiky dňa 25. júna 1937 pod názvom

Vysoká škola technická dr. M. R. Štefánika v Košiciach.

Škola bola konštituovaná s tromi oddeleniami - inžinierskeho staviteľstva konštruktívneho a dopravného, inžinierskeho staviteľstva vodného a kultúrneho, zememeračského inžinierstva. V júli 1938 boli menovaní prví desiati profesori, medzi ktorými boli aj profesori matematiky: dr. Jur Hronec - neúnavný iniciátor a organizátor akcií na podporu vzniku technickej univerzity na Slovensku od roku 1933, ktorý má najväčšiu zásluhu na vzniku tejto ustanovizne a stal sa aj jej prvým rektorom, ďalej profesor matematiky PhDR. Jozef Kaucký z brnenskej techniky, a profesor deskriptívnej geometrie PhDr. Jiří Klapka tiež z brnenskej techniky. Ako suplenti a docenti tu začali pôsobiť aj neskorší profesori, o i. Gabriel Čeněk, Štefan Schwarz.

Otvorenie prvého školského roku naplánované na 30. októbra 1938 (deň 20. výročia vzniku republiky) sa však neuskutočnilo kvôli tragickým udalostiam jesene 1938, keď po viedenskej arbitráži maďarské hortyovské vojská obsadili Košice a južné Slovensko. Škola musela byť urýchlene evakuovaná najprv do Prešova a odtiaľ po dvoch týždňoch do Martina, kde bol napriek mimoriadne ťažkým podmienkam otvorený 5. decembra 1938 prvý školský rok 1938/39 a zo zapísaných 68 študentov v Košiciach na imatrikuláciu v Martine prišlo a do školy nastúpilo 63 študentov. Po Mníchovských udalostiach a vyhlásení autonómie Slovenska nová autonómna vláda zmenila vládnym nariadením zo dňa 14. februára 1939 názov školy v Martine na Slovenskú vysokú školu technickú. Po vytvorení Slovenského štátu v marci 1939 zrušil slovenský snem okrem iných aj zákon o vysokej škole technickej z roku 1937 a prijal zákon nový.

Zákon č. 188 Sl. z. zo dňa 25. júla 1939 zriadil Slovenskú vysokú školu technickú so sídlom v Bratislave, ako pokračovateľku Vysokej školy technickej dr. M. R. Štefánika v Košiciach, pričom školský rok 1939/40 je jej druhým školským rokom, ako kompletnú vysokú školu so šiestimi odbormi s dvanástimi oddeleniami. Sú to - Odbor inžinierskeho staviteľstva OIS s oddeleniami: konštruktívne, dopravné a vodohospodárske, architektúry a pozemného staviteľstva, kreslenia pre kandidátov učiteľstva na stredných školách; Odbor špeciálnych náuk OŠN s oddeleniami: zememeračského inžinierstva, prírodných vied pre kandidátov učiteľstva na stredných školách, poistnej matematiky, baníckeho a hutníckeho inžinierstva; Odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva (OLPI) s oddeleniami: lesníckeho inžinierstva, poľnohospodárskeho inžinierstva; Odbor chemickotechnologického inžinierstva (OCHTI); Odbor strojného a elektrotechnického inžinierstva (OSEI) s oddeleniami: strojného inžinierstva, elektrotechnického inžinierstva, leteckého inžinierstva; Odbor obchodného inžinierstva (OOI).Odbory (dnes fakulty) sa členili na ústavy (dnes katedry) a stolice. Ústavy mali celoškolskú pôsobnosť, i keď patrili k jednotlivým odborom.

V školskom roku 1939/40 sa začalo prednášať v Bratislave, kam sa škola definitívne presťahovala, a kde sa podľa vládneho nariadenia č. 236 Sl. z. zo dňa 20. septembra 1939 otvorili len tri odbory s piatimi oddeleniami - OIS s oddeleniami: konštruktívne, dopravné a vodohospodárske a oddelenie kreslenia pre kandidátov učiteľstva na stredných školách, OŠN s oddeleniami: zememeračského inžinierstva a prírodných vied pre kandidátov učiteľstva na stredných školách, a napokon OLPI s oddelením lesníckeho inžinierstva.

V školskom roku 1940/41 boli vládnym nariadením č. 160 Sl. z. zo dňa 3. júla 1940 otvorené ďalšie dva odbory - OCHTI a OSEI spočiatku len s oddelením strojného inžinierstva. Oddelenie prírodných vied pre kandidátov učiteľstva na stredných školách bolo po jednoročnej existencii na SVŠT zrušené, pretože v roku 1940 bola zriadená Prírodovedecká fakulta Slovenskej univerzity, na ktorej však niektoré predmety naďalej prednášali profesori SVŠT. V školskom roku 1941/42 mala SVŠT 5 odborov - fakúlt s ôsmimi oddeleniami. V tejto podobe škola pretrvala až do roku 1946.

Počet študentov školy postupne stúpal z 570 (z čoho bolo 202 študentov prírodných vied) v školskom roku 1939/40 až na 1724 v školskom roku 1943/44, škola neprerušila svoju činnosť ani počas druhej svetovej vojny. Štúdium na SVŠT bolo v tom čase osemsemestrové (okrem štúdia inžinierskeho staviteľstva, ktoré bolo desaťsemestrové). Okrem stanovených každoročných skúšok študenti skladali štátne skúšky - prvú (obecnú) štátnu skúšku z prípravných predmetov na konci štvrtého alebo počas piateho semestra, a druhú (odbornú) štátnu skúšku z učebných predmetov, ktoré patrili ku zvolenému užšiemu technickému zameraniu, ktorou končilo štúdium na SVŠT. Počas vojnových udalostí utrpela SVŠT mnohé nenahraditeľné škody a straty, predovšetkým na životoch profesorov a študentov (2 profesori a 23 študentov, ktorí zahynuli v boji proti fašizmu), a materiálne straty na zariadení a vybavení ústavov, laboratórií a Ústrednej knižnice SVŠT, ktorá vznikla ešte v roku 1939 v Martine. Profesor Jur Hronec bol v povojnovom školskom roku 1945/46 znovuzvolený za rektora SVŠT.

V roku 1950, 15. mája nadobudol platnosť zákon o vysokých školách č. 58/1950 Zb., ktorý zriadil na vysokých školách fakulty, a od školského roku 1950/51 mala SVŠT 5 nasledujúcich fakúlt - Fakulta inžinierskeho staviteľstva FIS, Fakulta strojného a elektrotechnického inžinierstva FSEI, Chemická fakulta CHF, Fakulta špeciálnych náuk FŠN a Fakulta architektúry a pozemného staviteľstva FAPS. Vznikli tiež katedry ako základné pracovné jednotky fakúlt. Od školského roku 1951/52 sa FSEI rozdelila na dve fakulty, Strojnícka fakulta Sjf a Elektrotechnická fakulta EF. Roku 1951/52 tiež vznikla Banícka fakulta a zanikla FŠN. Po ďalšej prestavbe štúdia v rokoch 1960/61 boli na SVŠT tieto fakulty - Elektrotechnická fakulta, Chemická fakulta (premenovaná od roku 1965 na Chemickotechnologickú fakultu), Stavebná fakulta a Strojnícka fakulta. V roku 1976 sa vyčlenila zo Stavebnej fakulty SVŠT samostatná Fakulta architektúry. V roku 1985 vznikla na SVŠT Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave, odčlenením odborov s orientáciou na oblasť technológie a materiálov, automatizované systémy výrobných procesov a ekonomiku strojárskej výroby zo Strojníckej fakulty.

V školskom roku 1987/88 mala SVŠT 12 212 študentov interného štúdia a 3475 študentov popri zamestnaní. Za päťdesiat rokov svojej existencie vychovala 58 056 absolventov, mala v tomto období 548 profesorov a docentov, 1068 odborných asistentov, asistentov a lektorov a 539 výskumných pracovníkov. Novembrové zmeny roku 1989 sa pozitívne odrazili aj na reforme vysokých škôl, zákonom č. 172 o vysokých školách. Škola získala nový názov Slovenská technická univerzita a v súčasnosti ju tvorí 6 fakúlt - Stavebná fakulta, Strojnícka fakulta, Fakulta elektrotechniky a informatiky, Chemickotechnologická fakulta, Fakulta architektúry a Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave, ktoré majú spolu 108 katedier a 3 kabinety, rektorát, celouniverzitné pracoviská - centrum výpočtovej techniky STU, Archív STU, Vydavateľstvo STU, Vývojové dielne a laboratóriá STU, Inštitút priemyselného manažmentu STU, Národné stredisko pre dištančné vzdelávanie pri STU, Lokálne stredisko pre dištančné vzdelávanie pri STU a účelové zariadenia STU.

Stolica matematiky vznikla ešte v roku 1938 v Košiciach, na Vysokej škole technickej dr. M. R. Štefánika, kde pod vedením prof. Jura Hronca pôsobili prof. J. Kaucký, Š Schwarz . Táto sa rozdelila v roku 1940 na 2 stolice (I. Stolica matematiky pod vedením prof. Kauckého a II. Stolica matematiky pod vedením prof. Hronca) a Ústav aplikovanej matematiky (vedúci dr. Jurga) na Odbore špeciálnych náuk, v roku 1950 premenovaného na fakultu špeciálnych náuk FŠN. V roku 1947 z I. stolice vznikol I. Ústav matematiky na SVŠT, ktorého vedúcim sa stal prof. Štefan Schwarz, zakladateľ teórie pologrúp, autor fundamentálnych výsledkov v teórii čísel a konečných polí s výrazným aplikačným charakterom v kódovaní. V tom čase prof. Schwarz prednášal základný kurz matematiky a vychoval zo svojich asistentov ďalších významných matematikov, ako boli prof. Ján Jakubík, doc. Ladislav Mišík, prof. Marko Švec, prof. Blanka Kolibiarová, prof. Ján Ivan, prof. Jozef Eliáš. Po zániku FŠN bola vytvorená celoškolská katedra matematiky, jednotlivé ústavy matematiky SVŠT boli zlúčené do jednej katedry, ktorá bola roku 1951 pričlenená k Elektrotechnickej fakulte. Jej vedúcim sa stal prof. Schwarz.

1. septembra 1961 bola založená na Strojníckej fakulte samostatná Katedra matematiky a deskriptívnej geometrie, ktorej prvým vedúcim sa stal doc. RNDr. František Krňan.

Náplňou práce katedry bola prevažne pedagogická činnosť, prednášky prebiehali v predmetoch Matematika, Deskriptívna geometria (neskôr Konštruktívna geometria), Diferenciálne rovnice, Numerické metódy, Počítačová grafika, Lineárna optimalizácia, Lineárna algebra, Aplikovaná matematika, a i. V roku 1987 bola katedra premenovaná na Katedru matematiky. Členmi katedry boli a sú mnohé významné osobnosti, ktoré zohrali dôležitú úlohu pri profilovaní katedry a rozvoji vedeckovýskumnej činnosti v mnohých oblastiach matematiky a jej aplikácií. Medzi inými treba spomenúť prof. RNDr. Ján Ivan, CSc., prof. RNDr. Jozef Eliáš, CSc., doc. RNDr. Jozef Rovder, CSc., doc. RNDr. Imrich Abrhan, Csc., doc. RNDr. Ján Regenda, Csc., RNDr. Oldřich Bránecký, RNDr. Ing. Gabriel Oravec, RNDr. Anton Pisár, RNDr. Ján Rybár, RNDr. Elena Zbuňáková, doc. RNDr. Ladislav Halada, CSc., doc. RNDr. Anna Kolesárová, CSc.

Ďalšími vedúcimi katedry boli

      1963 - 1981 RNDr. Ing Gabriel Oravec
      1981 - 1989 doc. RNDR. František Šišolák, CSc.
      1989 - 1994 prof. RNDr. Jozef Eliáš, CSc.
      1994 - 1997 doc. RNDr. Ladislav Halada, CSc.
      1997 - 2000 doc. RNDr. František Šišolák, Csc
      2000 - 2003 doc. RNDr. Ivan Janiga, Phd.
      2003 -           doc. RNDr. Ing. Blahoslav Harman, CSc.


Deskriptívna geometria zaujímala významné miesto v systéme základného teoretického vzdelávania technikov na Slovenskej vysokej škole technickej od samého začiatku jej existencie. V zozname predmetov teoretického základu je v prvých rokoch pôsobenia školy uvádzaná v študijných programoch na druhom mieste hneď ze matematikou. Na to miesto sa zaraďuje aj celkovým počtom týždenných hodín v prepočte na jeden semester a začlenením medzi predmety I. štátnej skúšky. Ústav deskriptívnej geometrie a stereotómie (neskôr premenovaný na Ústav deskriptívnej geometrie) bol zriadený spolu s niekoľkými ďalšími ústavmi hneď na začiatku existencie školy a mal aj kvalitné vedenie v osobe mimoriadneho profesora Dr. Jiřího Klapku, pred príchodom na SVŠT bezplatného mimoriadneho profesora na Československej vysokej škole technickej Dr. Beneša v Brne. Jeho príchod ako aj prechod prednostu I. ústavu matematiky mimoriadneho profesora PhDr. Josefa Kauckého z brnianskej techniky do Bratislavy sa udial zásluhou ich dobrých kolegiálnych vzťahov s prvým rektorom SVŠT, riadnym profesorom PhDr. Jurom Hroncom, ktorý predtým vyše poldruha desaťročia pôsobil na technike v Brne. Po rozpade Československa sa prof. Klapka vzdal miesta na SVŠT a vrátil sa do Brna, kde ho v budúcnosti čakalo zatvorenie českých vysokých škôl ako neblahý následok známych študentských novembrových udalostí r. 1939. Od mája 1939 je história Ústavu deskriptívnej geometrie na SVŠT nerozlučne spätá s činnosťou Dr. techn. Gabriela Čeněka (1900-1956), ktorý do toho času pôsobil ako stredoškolský profesor matematiky a deskriptívnej geometrie na štátnej priemyselnej škole, od uvedeného dátumu ako suplujúci profesor na SVŠT, od školského roku 1940/41 aj ako prednosta ústavu. Dr. techn. Gabriel Čeněk bol roku 1945 vymenovaný za mimoriadneho profesora deskriptívnej geometrie, po zrušení kategórie mimoriadnych profesorov vysokoškolským zákonom z roku 1950, sa stal vedúcim katedry deskriptívnej geometrie, kde zotrval až do svojej smrti roku 1956. Počas svojho pôsobenia na SVŠT bol niekoľkokrát zvolený za dekana alebo poverený touto funkciou na rozličných fakultách: 1945, 1946/47, 1947/78,1950 - 1952 na odbore, resp. fakulte špeciálnych náuk, 1951-1953 na fakulte banského inžinierstva, 1955/56 na fakulte architektúry a pozemného staviteľstva.

Výučba deskriptívnej geometrie sa diala na všetkých odboroch v 1. ročníku štúdia, a to na všetkých odboroch stavebného inžinierstva v rozsahu 4 hodín prednášok týždenne v zimnom i letnom semestri a 4 hodín cvičenia v zimnom a 3 hodín cvičenia v letnom semestri. Na neskôr zriadených odboroch strojníckeho, elektrotechnického, lesníckeho a banského inžinierstva bol rozsah výučby deskriptívnej geometrie približne polovičný, pričom na strojníckom a elektrotechnickom odbore bol kurz deskriptívnej geometrie doplnený kurzom kinematiky v rozsahu 2 hodín prednášok a 2 hodín cvičenia týždenne striedavo v zimnom a letnom semestri. Obsah výučby deskriptívnej geometrie tvorili zobrazovacie metódy založené na rovnobežnom premietaní (kótované zobrazenie, Mongeova metóda, axonometria), stredové premietanie s elementami projektívnej geometrie, aplikácie a technické úpravy stredového premietania (lineárna perspektíva, atď.), zobrazovanie kriviek a plôch s konštrukciami dotyčníc, dotykových rovín, oskulačných rovín atď., osobitne zobrazovanie technicky významných čiar a plôch (plochy rotačné, priamkové rozvinuteľné a nerozvinuteľné, skrutkové, translačné, topografické a.i.). Poslucháčom staviteľstva sa navyše prednášala tematika špeciálnych stavebných plôch a základy stereotómie.

Súčasne s výučbou deskriptívnej geometrie v inžinierskych odboroch prebiehala výučba deskriptívnej geometrie pre kandidátov učiteľstva deskriptívnej geometrie a kreslenia na stredných školách. Poslucháči týchto odborov mali aj špeciálne prednášky vedené v osobitných kurzoch. Pre poslucháčov odboru učiteľstvo deskriptívnej geometrie pre stredné školy, zapísaných na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (dnešná univerzita Komenského), konal špeciálne prednášky a cvičenia od r. 1943 ako honorovaný docent RNDr. Viktor Svitek, hlavným zamestnaním stredoškolský profesor. Asistentské povinnosti na Prírodovedeckej fakulte SU plnil hlavne Michal Harant, v neskoršom povojnovom období jedna z popredných osobností vyučovania deskriptívnej geometrie na tejto fakulte, ktorý v roku 1960 odišiel na Vysokú školu dopravnú v Žiline, kde sa takisto zaslúžil o budovanie pracovísk s výučbou deskriptívnej geometrie, a kde bol vymenovaný prvým profesorom geometrie na Slovensku.

Po smrti prof. G. Čeněka sa vedúcim katedry deskriptívnej geometrie na SVŠT stal prof. RNDr. Václav Medek (1923 - 1992), ktorý celú svoju pedagogickú kariéru zasvätil deskriptívnej geometrii. Vo funkcii vedúceho ho zastihlo roku 1961 zrušenie jednotnej celoškolskej katedry deskriptívnej geometrie a detašovanie jej členov na jednotlivé fakulty do katedier matematiky, resp. katedier matematiky a deskriptívnej geometrie na Strojníckej fakulte SVŠT a Stavebnej fakulte SVŠT, kde sa stal vedúcim katedry a roku 1965 bol vymenovaný za profesora geometrie. Na Elektrotechnickej fakulte SVŠT tento akt predznamenal zánik deskriptívnej geometrie ako samostatného predmetu učebných plánov.

Na Katedre matematiky SjF SVŠT pôsobili od roku 1961 ako učitelia deskriptívnej geometrie (neskôr premenovanej na Konštruktívnu geometriu) dr. Jozef Kováč, RNDr. Ing. Gabriel Oravec, RNDr. Ján Rybár, RNDr. Elena Zbuňáková, RNDr. Anton Pisár, RNDr. Tichomír Szigetti, RNDr. Rudolf Daubner, Mgr. Blanka Benková, RNDr. Mária Ďurikovičová, RNDr. Zuzana Tereňová.

V roku 1980 otvorila katedra nový predmet Počítačová grafika, ktorého sa ujali učitelia deskritpívnej geometrie RNDr. Elena Zbuňáková, RNDr. Dagmar Szarková a RNDr. Tichomír Szigetti.

Dnes sú učiteľmi Konštrukčnej geometrie RNDr. Dagmar Szarková a RNDr. Daniela Richtáriková. Garantom predmetu je doc. RNDr. Daniela Velichová, Csc.

Konštrukčná geometria je kompendiom geometrie technika - strojára, obsahuje časti deskriptívnej geometrie o premietaní priestoru v strojárstve najčastejšie používaných zobrazovacích metódach Mongeova projekcia a axonometria, základy diferenciálnej geometrie kriviek a plôch s dôrazom na dôležité technické krivky a plochy, i kapitoly o modelovaní geometrických útvarov s podporou počítačov, ako nevyhnutné geometrické jadro počítačovej grafiky, modelovania v CAD systémoch.



Literatúra:

[1] Juraj Potočan, 30 rokov Strojníckej fakulty SVŠT, Obzor Bratislava, 1971
[2] Tatiana Sikorová, Slovenská technická univerzita v Bratislave, 60 rokov STU, Vydavateľstvo STU, Bratislava, 1997
[3] Ján Čižmár, Z dejín vyučovania deskriptívnej geometrie na Slovensku, Proceedings of Seminars on Computational Geometry SCG´98, Volume 7, Kočovce 1998

© Velichová

Posledná zmena:10.3.2007

webmaster katedry