Prejsť na obsah
Fakulta
doc. Ing. Lubomír Šooš, PhD. - Ing. Janko Hodolic, PhD.
Upravlanie odpadom v Slovackoj


doc.Ing. Marián Polóni, PhD.
TEÓRIA PREPLŇOVANIA SPAĽOVACÍCH MOTOROV

titulok Predkladaná práca je monograficky spracovaná publikácia, v ktorej sa autor opiera o najnovšie poznatky z oblasti preplňovania publikované u nás aj v zahraničí, ako aj o výsledky vlastnej práce z oblasti modelovania a výskumu preplňovaných motorov. Vychádza práce [18], ktorú dopĺňa o poznatky z oblasti teórie preplňovania publikované v poslednom období. Trend preplňovania spaľovacích motorov bol na prelome storočí a aj dnes je trvalé rastúci. Je to dané tým, že preplňovanie poskytuje podstatne vyšší výkon, lepšiu spotrebu a nižšie emisie.

Publikácia vznikla ako súčasť riešenia projektu
"AI21 Automobilový inžinier 21. storočia" ITMS: 13120120130
s podporou Európskeho sociálneho fondu
vydávateľ: FX s.r.o, Azalková 6, 821 01 Bratislava, fx@aplimat.com vydané ako vedecká monografia
ISBN: 978-80-89313-07-5


Doc. Ing. Marián Tolnay, PhD.
MODELOVANIE PROCESU ULTRAZVUKOVÉHO SPEVŇOVANIA

Vydala Slovenská technická univerzita v Bratislave vo Vydavateľstve STU, Bratislava, Vazovova 5, v roku 2008.
Edícia monografií
Rozsah 62 strán, 97 obrázkov, 2 tabuľky,
5,709 AH, 5,839 VH, 1. vydanie, náklad 50 výtlačkov, edičné číslo 5368
tlač Vydavateľstvo STU v Bratislave,  85-233-2008 ISBN 978-80-227-2850-8

Monografia prierezovo mapuje súčasný stav v oblasti využitia metódy povrchového spevňovania súčiastok s nástrojom rozkmitaným na ultrazvukovú frekvenciu. Súčasne poukazuje na výsledky výskumu, ktoré boli získané v oblasti sledovania niektorých parametrov ultrazvukového spevňovania. Prezentovaná monografia rieši modelovanie procesu technológie ultrazvukového dynamického spevňovania kovových materiálov. Veľká časť výsledkov publikovaných v publikácii vznikla počas riešenia projektu 179/IPVT/99 „Výskum, vývoj a realizácia technológie, nástrojov, mechanizmov a systémov obrábacích strojov ultrazvukového spevňovania odvaľovacích plôch telies valivých ložísk" v rokoch 1999 až 2002 na Katedre výrobných systémov Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Autor ďakuje všetkým spolupracovníkom, ktorí pracovali na tomto projekte a umožnili tým aj napísanie tejto monografie.


Prof. Ing. Michal Varchola, CSc. - Doc. Ing. Branislav Knížat, PhD.
MECHANIKA TEKUTÍN
Riešené úlohy - Časť I.
Základné vlastnosti tekutín Hydrostatika

Vydala Slovenská technická univerzita v Bratislave vo Vydavateľstve STU, Bratislava, Vazovova 5, v roku 2008.
Edícia monografií
Rozsah 159 strán, 214 obrázkov, 14 tabuliek, 8,685 AH, 8,908 VH, 1. vydanie, náklad 200 výtlačkov, edičné číslo 5342,
tlač Vydavateľstvo STU v Bratislave.

Mechanika tekutín, to znamená mechanika kvapalín - hydromechanika a mechanika plynov a pár - aeromechanika, je časťou všeobecnej mechaniky kontinua. Mechanika tekutín sa vo všeobecnosti zaoberá rovnováhou síl pôsobiacich v tekutine. Využíva mnoho poznatkov a zákonitostí zo všeobecnej mechaniky kontinua a mechaniky tuhých telies. Praktickú dôležitosť mechaniky tekutín je určite zbytočne zdôrazňovať. Temer neexistuje oblasť ľudskej činnosti, kde by sa zákonitosti mechaniky tekutín neodzrkadľovali. Jej podstatný význam je od meteorológie počnúc (pohyb atmosféry) cez všetky technické vedy až napríklad po medicínu (napr. prúdenie krvi v ľudskom tele). V technických odboroch je veľa takých, v ktorých má dominantný význam. Medzi ne patrí letectvo, hydraulické stroje, pneumatické stroje, tepelné stroje, spaľovacie motory, stavba lodí a mnoho ďalších. V technických odboroch je iba málo takých, kde sa s mechanikou tekutín nestretávame. Táto vedecká disciplína, so širokým praktickým uplatnením, vznikla už v staroveku. Ak začneme u Aristotela (4. storočie pred Kristom), ktorý podal prvé predstavy o prúdení, Archimeda (3. storočie pred Kristom), zákon o plávaní telies, Leonarda da Vinci (1452 až 1519), kde sa objavuje mnoho prác z tohto odboru ako napríklad návrh mlyna s vodným kolesom alebo miestne odpory. Leonardo da Vinci objavil zákon kontinuity. Ďalšími významnými osobnosťami v stredoveku boli Torricelli (1608 až 1647) - zákon o rýchlosti výtoku, Pascal (1623 až 1662) - tlak sa šíri rovnako všetkými smermi, Newton (1642 až 1727) - odvodzuje kvadratický zákon odporu a zákon o viskozite. Za zakladateľa mechaniky tekutín je považovaný Euler (1717 až 1783), pretože vybudoval jej matematické základy, zaviedol pojem hustoty, odvodil pohybové rovnice ideálnej tekutiny, aplikáciu vety o zmene hybnosti a odvodenie energetickej rovnice pre turbíny a čerpadlá. Bernoulli (1700 až 1782) odvodil zákon o zachovaní energie. Medzi významných vedcov možno zaradiť aj Bordu (1733 až 1799), Venturiho (1746 až 1822), Poisseuilla (1799 až 1869), Naviera (1785 až 1836), Stokesa (1819 až 1903), Weisbacha (1832 až 1871), Reynoldsa (1842 až 1912), Mácha (1838 až 1916), Žukovského (1847 až 1921), Prandtla (1873 až 1953) a Kármána (1881 až 1963). Predmetom skúmania mechaniky tekutín je tekutina a jej interakcia s tuhým telesom. Pretože tekutina nie je jednoduchým predmetom skúmania, vždy pracujeme s určitým modelom tekutiny (ideálna, Newtonovská a pod.). Veľmi dôležité je tiež to, že pre matematické vyjadrenie problémov vytvárame zjednodušené modely, v ktorých sa snažíme menej podstatné vlastnosti zanedbať a na druhej strane zdôrazniť mechanické vlastnosti podstatného významu.