Prejsť na obsah
Dianie na fakulte

Rozhovor s prof. Ing. Marianom Peciarom, PhD. v rámci prednášok Veda na dosah v CVTI SR.

Je odborníkom na chemické stroje aj procesné inžinierstvo. Venuje sa ale aj inováciám či histórii technického vzdelávania. V súčasnosti je prorektorom Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Marián Peciar, telom i dušou technik, strojár a zároveň pedagóg. 

História technického vzdelávania na Slovensku

Sú na Slovensku hlboko zapustené korene technického vzdelávania?

Keď sa obzrieme do histórie, na teritóriu dnešného Slovenska sa obyvateľstvo zaoberalo predovšetkým agrárnou činnosťou. Zlom v myslení a potrebu zavedenia technického vzdelávania spôsobilo niekoľko významných a technických objavov (napr. objavenie kníhtlače Gutenbergom 1456, objavenie Ameriky Kolumbusom 1492, …) a vznik stredovekých miest s rozvojom vtedy významného odvetvia hospodárstva – baníctva, spracovania kovov, remesiel a potrebou organizovania hospodárstva.

Významným medzníkom svetového významu bolo založenie Banskej akadémie v Banskej Štiavnici v roku 1762 Máriou Teréziou. Spôsobila to potreba kvalifikovaných banských „úradníkov“, nevyhnutná pre intenzívnejšiu banskú činnosť a metalurgiu kovov. Táto akadémia mala všetky atribúty dnešných technických univerzít a možno ju považovať za prvú ustanovizeň tohto typu technického vzdelávania vo svete. Na jej odkaze bola v roku 1937 založená Vysoká škola technická Dr. M. R. Štefánika v Košiciach, ktorá po pohnutých historických udalostiach zakotvila v roku 1939 v Bratislave. Dnes je to Slovenská technická univerzita v Bratislave a viacero kvalitných slovenských výskumných univerzít, ktoré poskytujú technické vzdelanie v celej šírke technických odborov na úrovni porovnateľnej so svetovými štandardami.

Významným medzníkom svetového významu bolo založenie Banskej akadémie v Banskej Štiavnici v roku 1762 Máriou Teréziou. 

V posledných rokoch ustúpilo technické vzdelávanie najmä na základných školách do úzadia. Čo to neskôr spôsobuje? Máme dostatok technicky zdatných mladých ľudí?

V polovici minulého storočia bol u nás veľmi dobre prepracovaný systém vzdelávania, ktorý nám závideli mnohé krajiny. Základy technického vzdelávania a manuálnej zručnosti sa deťom vštepovali na všetkých úrovniach škôl už od útleho detstva. Po mnohých reformách, dohodách a prispôsobovania sa svetovým „novinkám“ sa postupne od vedenia mládeže k technike ustúpilo a výsledok týchto inovácií vo vzdelávaní máme dnes v celej paráde.

Základy technického vzdelávania a manuálnej zručnosti sa deťom vštepovali na všetkých úrovniach škôl už od útleho detstva. Po mnohých reformách, dohodách a prispôsobovania sa svetovým „novinkám“ sa postupne od vedenia mládeže k technike ustúpilo a výsledok týchto inovácií vo vzdelávaní máme dnes v celej paráde.

Výroba má dnes obrovské problémy nájsť stredoškolákov s manuálnymi zručnosťami, niekdajšia bohatá sieť priemyselných škôl a učňoviek pri fabrikách sa totálne zdecimovala, niet zváračov, obrábačov, atď. Zrušenie povinnej maturity z matematiky a fyziky znamenalo obmedzenie výučby technických a prírodovedných predmetov na stredných školách a spôsobilo, že sa pre absolventov stredných škôl stala matematika, fyzika a chémia strašiakom. Hneď sa to prejavilo na poklese záujmu mladých ľudí študovať techniku na vysokých školách.

Dôsledok tohto stavu sa opäť prejavuje na trhu práce, chýbajú absolventi všetkých technických smerov a firmy iba s problémami dokážu inovovať výrobu, automatizovať prevádzky a udržať konkurencie schopnosť so zahraničím. Dnešný stav podpory vzdelávania v technických odboroch zo strany štátu je absolútne nedostatočný a ak sa v tomto trende bude pokračovať, tak za chvíľu technická inteligencia na Slovensku vymrie alebo ujde do zahraničia. Pozitívom ale je, že sa stále nájdu študenti ochotní na sebe tvrdo pracovať, tí, ktorí pochopili, že dobré vzdelanie zabezpečí kvalitnú prácu a spokojný život.

Dnešný stav podpory vzdelávania v technických odboroch zo strany štátu je absolútne nedostatočný a ak sa v tomto trende bude pokračovať, tak za chvíľu technická inteligencia na Slovensku vymrie alebo ujde do zahraničia.

Prečo je dobré, aby sa deti učili techniku 

Prečo je dobré, aby sa technika učila odmala?

Deti sú ako čistá kniha, do ktorej sa zapisujú zážitky a poznanie. Ak deťom nikto v materskej alebo základnej škole, alebo aj doma, neukáže čaro objavu fungovania jednoduchých technických hračiek, možnosť tvoriť a objavovať pre ne dovtedy nové a nepoznané veci, tak sa tieto jedinečné okamihy vývoja logického myslenia detí  premárnia a už bude iba otázkou času, kedy si mládež vyberie „čaro“ hrania sa na počítačoch bez poznania podstaty fungovania techniky. Technické krúžky na základných a stredných školách, ktoré fungovali v minulosti, boli liahňou vynálezcov, inovátorov, konštruktérov a vedcov.

Technické krúžky na základných a stredných školách, ktoré fungovali v minulosti, boli liahňou vynálezcov, inovátorov, konštruktérov a vedcov.

Mnoho ľudí si „techniku“ na nižšom stupni vzdelávania predstavuje len ako „manuálne zručnosti“. Sú tieto zručnosti potrebné? Dá sa na technike ale naučiť aj niečo iné?

Manuálne zručnosti a cit pre tvorbu konštrukcií, funkčnosť, presnosť a kvalitu sú určite nevyhnutné pre rozvoj technickej logiky a abstrakcie. Dnes, keď je technické vybavenie výučby naviazané na rozvoj počítačovej gramotnosti a dostupnosti informačných technológií, nesmieme na manuálne princípy zabúdať a ich aj patrične trénovať. Inak sa môže stať, že mládež nebude mať žiadne vedomosti o fungovaní základných princípov techniky a všetko pre nich bude tzv. „black box“. Technika nie sú iba manuálne zručnosti, ale aj logické myslenie a predvídanie procesov o krok ďalej, abstrahovanie podstaty a modelovanie systémov.

Manuálne zručnosti a cit pre tvorbu konštrukcií, funkčnosť, presnosť a kvalitu sú určite nevyhnutné pre rozvoj technickej logiky a abstrakcie.

Čo vás osobne ako dieťa bavilo na pracovnom vyučovaní?

Predmet „Dielne“ na základnej škole bol iba pokračovaním mojich prvých pokusov o stavanie vlastných hračiek a technických zariadení. Už ako dieťa som rozrábal autíčka a skúmal som, čo je vo vnútri a prečo sa kolieska točia. Na pracovnom vyučovaní nás mladý učiteľ viedol k precíznosti práce, už v tých časoch vymýšľal práce pre tímové riešenia, kde mal každý svoju drobnú úlohu. Pílenie, pilovanie, leštenie, ale aj vymeriavanie a skladanie bola vždy na škole veľká zábava. Myslím, že toto ma poznačilo na celý život a nikdy som ani o žiadnej inej, ako technickej práci v dospelosti nerozmýšľal.

Rozdiel medzi prácou a povolaním

Vy ste sa stali strojárom, neskôr vysokoškolským pedagógom. Považujete to za svoje „povolanie“?

Určite áno, som telom aj dušou technik – strojár a zároveň pedagóg. Ráno s tým vstávam a večer s tým idem spať. Je to krásne povolanie, pretože sa denne stretávam so študentami a mladými kolegami, ktorí väčšinou nie sú zaťažení všeliakými konvenciami a vymýšľajú atypické, niekedy čudné, ale inovatívne riešenia a sú inšpiráciou aj pre vylepšenia mojej práce. Čo ma najviac teší je skutočnosť, že počas tých niekoľko rokov spoločnej koexistencie počas štúdia a práce na projektoch vidím veľký prerod v ich myslení a hodnotovom rebríčku. A to je práve to naplnenie poslania pedagóga.

Čím sa povolanie odlišuje od zamestnania?

 V zamestnaní sa môže človek odborne realizovať, byť úspešný, ale po zatvorení dverí kancelárie obyčajne prepne na privátny režim, ktorý nemá s prácou nič spoločné. V povolaní nie sú takéto markantné hranice, v povolaní je človek v práci a aj po nej je stále myšlienkami pri pracovných témach a práca nekončí tým povestným zavretím dverí kancelárie. Inak povedané, nie je rozdiel medzi prácou a hobby.

Načo sú dobré patenty a inovácie

Podarilo sa vám vytvoriť niekoľko patentov. V čom majú patenty zmysel?

Rozoznávame rôzne druhy patentov. Sú mnohé patenty pre patenty, ktorých riešenie nikto nepotrebuje, ale autori sa nimi chvália. Druhou kategóriou sú patenty, ktoré posúvajú poznanie a techniku dopredu a majú ambíciu uplatniť sa v inováciách technológií, procesov alebo zariadení. Patenty nášho výskumného kolektívu vznikajú spontánne pri riešení aktuálnych problémov, s ktorými sa na nás obracajú kolegovia z priemyslu. Majú teda už vopred odberateľa, aj keď musím povedať, že ich presadzovanie niekedy trvá dlhší čas, pretože procesy implementácie brzdia rôzne administratívne a ekonomické prekážky a hlavne byrokracia.

Ste odborníkom na inovácie. Ako sa dá inovovať vysoké školstvo na Slovensku? Ktoré najvýznamnejšie inovácie tam v súčasnosti prebiehajú?

Väčšinou sa zaoberám inováciami v priemysle, kde sa dajú benefity jednoznačne vyhodnotiť a vyčísliť. To je výhoda techniky. Inovovať vysoké školstvo je úloha oveľa ťažšia. Ak si uvedomíme a analyzujeme dosahy rôznych reforiem, ktorých prínos nie je vždy pozitívny, tak by bolo dobré sadnúť si a vrátiť sa k stavu, s ktorým sme boli ešte v minulosti spokojní. S dnešnými poznatkami o potrebe rozvoja vysokých škôl by sme zrejme vedeli načrtnúť scenár „inovácií“, ktoré by naše univerzitné školstvo posúvali k novým métam, ktoré by viac reflektovali stav vzdelávania a vedy vo svete a zároveň by sme zadosťučinili aj požiadavkám zamestnávateľov a presvedčili ich o tom, že vzdelávame v tom-ktorom odbore, ale určite nie pre konkrétnu pozíciu v konkrétnej firme. Je to o tom, že univerzitne vzdelaný absolvent sa vie rýchlo adaptovať na úlohy a pozície, o ktorých dnes iba fantazírujeme, keď riešime implementáciu schémy Industry 4.0 do reálnej výroby. Zrejme sa blíži čas, keď sa budeme musieť vážne zaoberať otázkou štátnej objednávky na vzdelanostnú štruktúru a počty absolventov v tej-ktorej oblasti, aby sme nevychovávali množstvo neuplatniteľných absolventov, ktorý štátny rozpočet významne zaťažujú. 

 foto: NCP VaT