Prejsť na obsah
Fakulta

      Výsledkom dlhoročného úsilia o zriadenie prvej polytechniky na Slovensku, trvajúceho takmer dve desaťročia, bolo jej uzákonenie. Dňa 25. júna 1937 nadobudol platnosť zákon č. 170 Zb. z. a n. prijatý Národným zhromaždením Česko-slovenskej republiky, ktorým sa v Košiciach zriadila Vysoká škola technická Dr. M. R. Štefánika. Do svojho terajšieho sídla v Bratislave sa škola presťahovala v roku 1939 už pod novým názvom Slovenská vysoká škola technická, ktorý jej bol daný ešte počas pôsobenia v Martine vo februári 1939. Zákon č. 188 Sl. z. zo dňa 25. júla 1939 dal škole právny podklad pre jej kompletné budovanie. Namiesto troch oddelení zriadil školu so šiestimi odbormi (dobový názov fakúlt) s dvanástimi oddeleniami.

      Samostatná výučba strojného inžinierstva na Slovenskej vysokej škole technickej sa datuje do roku 1940, kedy na základe vládneho nariadenia bolo otvorené oddelenie strojného inžinierstva na Odbore strojného a elektrotechnického inžinierstva.

      V roku 1950 bol Odbor strojného a elektrotechnického inžinierstva premenovaný na základe zákona o vysokých školách na Fakultu strojného a elektrotechnického inžinierstva, ktorá sa roku 1951 rozdelila na dve samostatné fakulty - Strojnícku fakultu a Elektrotechnickú fakultu.

      Na budovaní profilu a kreditu fakulty sa podieľalo viacero významných osobností - profesori J. Čabelka, J. Gonda, F. Šujanský, J. Nemessányi, A. Hebký, J. Koľoušek ml., E. Hirschfeld, E. Šišolák, V. Křivánek, J.Kováč, M. Škrabák, G. Stegmann, J. Lendel, O. Puchner, E. Foit, J. Garaj, E. Škrabal a ďalší.

      V päťdesiatych rokoch rýchlo rástol počet študentov a učiteľov, rozvíjala sa cieľavedomá vedeckovýskumná činnosť a rozširovala sa spolupráca fakulty s priemyselnými závodmi, výskumnými ústavmi a Slovenskou akadémiou vied. V osemdesiatych rokoch nadobudlo v štruktúre výchovy strojných inžinierov významné miesto zakladanie konzultačných stredísk predovšetkým technologického a ekonomického zamerania. Najlepšie výsledky sa dosiahli v Závodoch ťažkého strojárstva v Dubnici nad Váhom. Postupom času sa prehodnocoval pôvodný zámer s jedným profilom absolventa a nahradil sa zásadou, v zmysle ktorej malo štúdium poskytnúť dostatočné vedomosti všeobecného charakteru a v závere štúdia získať hlbšie znalosti v určitej oblasti - špecializácii.

      V roku 1985 bola zriadená Strojárskotechnologická fakulta SVŠT so sídlom v Trnave, ktorá sa vytvorila vyčlenením niektorých študijných odborov zo Strojníckej fakulty v Bratislave.

      Odbor strojného a elektrotechnického inžinierstva mal v roku 1940 oddelenie strojného inžinierstva, oddelenie elektrotechnického inžinierstva a oddelenie leteckého inžinierstva. Odbor, ktorý spočiatku sídlil v historickej budove na Vazovovej ulici, sa v roku 1947 presťahoval do novostavby na Mýtnej ulici. V roku 1948 bol položený základný kameň novej budovy na dnešnom Námestí slobody 17, ktorá bola ukončená v roku 1963. Do tejto budovy sa presťahovala podstatná časť dnešnej Strojníckej fakulty. Fakulta neskoršie získala priestory aj na Pionierskej a Vazovovej ulici.

      Najstaršie katedry dnešnej Strojníckej fakulty odvodzujú svoj vznik a vývoj od organizačných jednotiek jej predchodcov, ktorými boli odbory, oddelenia, ústavy a stolice. Z pôvodného III. Ústavu stavby strojov (1941) vznikol Ústav spaľovacích motorov (1946), premenovaný v roku 1950 na Katedru spaľovacích motorov, neskôr na Katedru dopravnej prevádzky, Katedru dopravy a od roku 1960 na Katedru spaľovacích motorov a lodí. Dnešným názvom útvaru je Katedra automobilov, lodí a spaľovacích motorov. Rovnako dlhú históriu má dnešná Katedra výrobnej techniky, ktorej vznik a vývoj je spojený s I. Ústavom stavby strojov (1941), neskoršie Ústavom obrábania a obrábacích strojov (1946). Od tohoto ústavu sa rovnako odvodzuje existencia dnešnej Katedry výrobných systémov, ktorej predchodcami boli postupne Katedra strojárskej výroby, Katedra obrábania a obrábacích strojov, Katedra automatizovaných systémov technologických procesov a Katedra aplikovanej kybernetiky a robotiky. Od I. Ústavu stavby strojov sa rovnako v roku 1946 odčlenili vodné motory, dnešná Katedra hydraulických strojov je umiestnená v samostatnej budove na Vazovovej ulici.

      Mimo hlavného komplexu Strojníckej fakulty, na Pionierskej ulici, je umiestnená Katedra materiálov a technológií. S pôvodným názvom Katedra technológie a materiálov existuje od roku 1986 a bola vytvorená po vzniku Strojárskotechnologickej fakulty STU v Bratislave. Svojimi tradíciami nadviazala na Ústav mechanickej technológie (1942) a Katedru mechanickej technológie (1950). Pokračovaním vývoja sa stali samostatná Katedra fyzikálnej metalurgie, zvárania a zlievania a Katedra tvárnenia a tvárniacich rokov, založené v roku 1965.

      Medzi najstaršie katedry Strojníckej fakulty patrí ďalej Katedra tepelnej energetiky, ktorej vznik je spojený so IV. Ústavom stavby strojov, premenovanom v roku 1948 na Ústav parných generátorov a motorov a v roku 1950 na Katedru parných generátorov a motorov. Katedra tepelnej techniky vznikla zo Stolice kompresorov a chladiacich strojov (1943), z ktorej sa v roku 1945 vytvoril Ústav kompresorov a chladiacich strojov.

      V rokoch 1941-1942 bol založený Ústav mechaniky, v roku 1951 premenovaný na Katedru technickej mechaniky. Táto katedra, spočiatku s celoškolskou pôsobnosťou, rozvíja s nezmeneným názvom svoju činnosť do dnešných dní.

      Z pôvodného III. Ústavu stavby strojov sa roku 1945 odčlenil Ústav častí strojov a zdvíhadiel. Po jeho spojení s Ústavom technického kreslenia a Ústavom všeobecného strojníctva sa v roku 1951 vytvorila Katedra častí strojov, premenovaná neskoršie na Katedru častí strojov a prevodov a v roku 1990 opäť na Katedru častí strojov.

      Katedra chemických strojov a zariadení, s poslaním výchovy strojných inžinierov pre chemický, potravinársky a spracovateľský priemysel, bola založená v roku 1952. V roku 1958 sa na Katedre technickej mechaniky vytvoril kabinet pružnosti a pevnosti, na základe ktorého v roku 1959 vznikla Katedra pružnosti a pevnosti. V roku 1962 sa na Strojníckej fakulte vytvorila samostatná Katedra elektrotechniky, premenovaná neskoršie na Katedru strojárskej aplikovanej elektrotechniky a od roku 1999 opäť na Katedru elektrotechniky. V roku 1964 bola vyčlenením pracovníkov, priestorov a vybavenia z Katedry parných generátorov a motorov zriadená Katedra automatizácie a regulácie, premenovaná neskôr na Katedru automatizácie a merania. Katedra v súčasnosti sídli v rekonštruovaných priestoroch na Mýtnej ul. 36.

      Počiatky dnešnej Katedry fyziky na Strojníckej fakulte siahajú do Ústavu technickej fyziky (1938) a Katedry fyziky na Elektrotechnickej fakulte, od ktorej sa odčlenila v roku 1961. Samostatná Katedra matematiky vznikla rovnako roku 1961 po rozdelení Katedry matematiky SVŠT. V roku 1962 bola založená Katedry telesnej výchovy, zabezpečujúca spočiatku pedagogický proces na troch fakultách. Z pôvodne celouniverzitného útvaru sa roku 1990 na fakulte vytvorila samostatná Katedra jazykov.

      V rokoch 1960 až 1986 pôsobila na Strojníckej fakulte Katedra organizácie a riadenia strojárskej a elektrotechnickej výroby, ktorá svojou činnosťou nadväzovala na Katedru strojárskeho priemyslu (1952) na bývalej Fakulte ekonomického inžinierstva SVŠT.

      Výpočtové stredisko Strojníckej fakulty vzniklo roku 1978 ako súčasť Ústav výpočtovej techniky SVŠT. Do roku 1989 bolo jeho cieľom zvýšenie počítačovej podpory vyučovania na fakulte a servis. Osamostatnenie a nový štatút strediska mu od roku 1992 definovali aj samostatné úlohy v pedagogickom procese.

Prvé prednášky strojného inžinierstva, približne pre 100 študentov, sa začali v školskom roku 1940/1941 v provizórnych priestoroch na Mýtnej ulici. Tisíci absolvent Strojníckej fakulty dostal diplom roku 1957, päťtisíci bol promovaný roku 1975, roku 1983 ukončil štúdium desaťtisíci strojný inžinier. Celkový počet absolventov inžinierskeho štúdia dosiahol roku 2005 počet 18 549, počet absolventov bakalárskeho štúdia 647. V uvedenom období svojej existencie udelila fakulta ďalej 750 diplomov kandidáta vied a philosophie doktor.

 

Vývoj počtu absolventov inžinierskeho štúdia strojného inžinierstva v rokoch 1940 až 2005

      Strojnícka fakulta mala roku 1951 osem katedier a tri študijné smery (mechanizačno-dopravný, energetický a technologický). V roku 1985 stúpol počet katedier na sedemnásť a v rámci troch smerov (technologického, ekonomického a konštrukčného) na jedenásť študijných odborov. Strojnícka fakulta má dnes akreditáciu pre šesť študijných programov bakalárskeho štúdia, trinásť študijných programov inžinierskeho štúdia a desať študijných programov doktorandského štúdia, ktoré zabezpečuje 172 pedagogických pracovníkov 17 katedier.

      Od školského roka 2001/2002 je štúdium na Strojníckej fakulte trojstupňové. Všetci prijatí študenti si volia študijný odbor bakalárskeho štúdia, programovaného na tri roky. Bakalárske štúdium (Bc.) je ukončené obhajobou záverečnej práce a štátnou skúškou. Študent môže dosiahnuť titul inžinier (Ing.) v nadväzujúcom druhom stupni štúdia, navrhovanom na dva roky a ukončeným ďalšou štátnou skúškou a obhajobou diplomovej práce. Najvyšším stupňom štúdia je doktorandské štúdium, ktorého dĺžku v internej forme upravuje zákon na tri roky. Absolvent získava titul doktora filozofie (PhD.).

      V súčasnosti Strojnícka fakulta poskytuje pre slovenských i zahraničných študentov možnosť absolvovania troch bakalárskych študijných programov a vybraných predmetov inžinierskeho štúdia v anglickom jazyku. V anglickom jazyku je tiež možné študovať doktorandské študijné programy.

      Externá forma doktorandského štúdia je programovaná na päť rokov. V akademickom roku 2005/2006 sa na Strojníckej fakulte obnovila externá forma štúdia bakalárskych programov so štandardnou dĺžkou štúdia štyri roky.

Doplnenie grafu počtu absolventov inžinierskeho štúdia:

2001/2002: 253

2002/2003: 230

2003/2004: 226

2004/2005: 281